Wallace cave

Píše sa 25. novembra a ja sa vyberám na cestu do Wallace cave: meno má po škótskom národnom hrdinovi (William Wallace) ktorý sa zúčastnil bitky pri Rosslyn v blízkosti jaskyne 26.2.1303 kedy 8000 Škótov zvíťazilo nad armádou 30000 Angličanov, ktoré dalo nádej pre nezávislosť. Prvý záchytný bod bola katedrála (natáčal sa tu Da Vinciho kód) kráčam smerom na juh k brehom rieky North Esk. Vydávam sa oproti toku a nachádzam zaujímavé veľké bloky kameňov s vytesanými □ dieramim, akoby slúžili na uloženie trámov a malé schodíky vedúce k vode.

V minulosti neďaleko fungovala továreň na koberce, možno odvádzali vodu, alebo tam bol mlyn. Ktohovie. Prechádzam na cestu keďže ďalej bolo všetko podmočené a zabáral som sa asi 20 cm nehovoriac o rôznych krikoch, žihľavách vysokých pomaly ako ja a napadaných stromov, Cesta trvá asi 20 minút. Podľa mapy ktorá ma naviguje vľavo po pár metroch lesom a suchou nohou sa ocitám vo výške asi 15 metrov nad riekou. Jaskyňu nevidím no domnievam sa že je v miestach podo mnou kam sa bez lezeckých veci a v teniskách nedostanem.

Jaskyňu teda odkladám na neskôr, keďže les sa zahaľoval do tmy a ja som to mal ešte asi 2-3 hodinky domov(pešky samozrejme).Po ceste z lesa sa mi ešte podarilo dostať do ohrady s ovcami to bolo celkom vtipné. 29.7.o pat mesiacov neskôr v tom istom mieste prechádzam v spoločnosti brata o kúsok ďalej, aby sme obišli dve vily a následne popri ohrade s koníkmi kade sme museli prejsť a rodinnom jazierku v strede svahu kráčali po kamenných schodíkoch nadol. Dnes však lepšie vyzbrojení. Pevná nepremokavá obuv a svetlo ideme predsa do jaskyne.

Máme to ! Akoby sme objavili niečo nové a pritom to tu je vyše 700 rokov. Zvislá pieskovcová stena s otvorom pripomínajúcim písmeno L. Vchádzame do útrob jaskyne dĺžky asi 8 metrov a tromi bočnými sienkami kolmými na hlavný polygón. Steny sú zväčša hladké a zdobené známkami opracovávania, kedy sa nám vynárajú predstavy, ako to asi bolo XXX rokov vzad. Ako útočisko je to zaujímavé miesto. Po preskúmaní okolia zisťujeme, že nie su viditeľné známky či už pokračovania, alebo iných vstupov do podzemia.

Po krátkej dokumentácii sa snažíme dostať na druhú stranu rieky. Voda je čistá a nie ani tak studená, ale asi je to lenivosť sa vyzuť tak radšej si dáme viac námahy s vkladaním kameňov do azda najplytkejšieho miesta. Hádžeme suchý strom a ako tak sa nám podarilo prejsť po suchom. Ja som tvrdil, že je tu lávka no žiadnej niet. Kráčame proti toku naspäť ku katedrále a nachádzame par pekných odpočinkových miest, ktoré zachovávajú dojem hádam v každom kto ide okolo. Jaskyňu sa nám tento krát podarilo nájsť a my sa po par pivách, ako inak lúčime s miestom kam sa i100 vrátim už len kvôli prírode pripomínajúcej rodnú hrudu.