by
V dňoch 5.- 9. augusta sme navštívili jaskyniarsky týždeň v Demänovskej doline. Začalo to v stredu ráno odjazdom z Trenčína v počte troch osôb za našu OS. Do tábora sa nám podarilo dopraviť okolo 15:00. Počasie hneď od začiatku neprialo a stany sme začali stavať keď mrholilo. Čas nám ubiehal a blížilo sa večerné zahájenie jaskyniarskeho týždňa. Čoraz viac ľudí prichádzalo do tábora čím sa blížila noc a trebalo sa zapísať na štvrtkové exkurzie. Nám pre začiatok stačila jaskyňa Mieru.
Po štvrtkovom drsnom budíčku sa nám do jaskyne ani moc nechcelo, ale zvedavosť z jaskyne v ktorej sme ešte neboli nám nedala a exkurzia sa mohla začať. V plnej zbroji sa skupina nadšencov rúti do útrob Demänovskej doliny do jaskyne Mieru. Asi po 10 minútach sa skupina mala rozdeliť na dve, čím jedna mala ísť trasou po chodníkoch a druhá mimo cez riečisko. Po tom ako sa 95 percent ľudí- jaskyniarov 🙂 rozhodlo ísť po trase mimo chodníkov a tá bola dlhšia mi to nedalo a my sme išli v skupinke asi 6 plus nejaké to dieťa prešli sprístupňovanou častou j. Mieru až do jaskyne Slobody. V jaskyni Slobody sa sprevádzalo a ľudí ako na prvého mája, samozrejme keď videli skupinku nezvyčajne oblečených ľudí ktorý sa vynorili niekde z tmavej diery hneď stredobod pozornosti. Začali nás fotiť ako Japonci Prahu a bolo. Oči ožiarené a ani som nevidel kam stúpam. Aspoň raz v živote som sa stal celebritou.
Po východe z jaskyne sme prešli pri budovu ktorá sa nachádza hneď pred jaskyňou Slobody. Myslel som si že ma nemôže už nič prekvapiť, ale môže. Zo sto očí na mňa hľadelo 99. Poviem vám že to bola tréma ako pred vystúpením. Z davu obhliadačov sme sa pokúsili rýchlo zmiznúť. Autá sme mali neďaleko jaskyne Mieru tak nás čakala krátka cesta. Ako keby sme nemali dosť nás Peťo nahovoril na vychádzku na Sokol. Pršalo a mrholilo, bol to riadny stupák, ale odmena bola sladká- JASKYŇA. Zanorený v chlade a zime sme po krátkom odpočinku rozhodli na ústup. Cesty boli dve. Jedna bola lepšia ako druhá tak sme išli tou druhou, kde nás čakala asi päťmetrová prekážka ktorú sme ako tak zdolali. Cesta dole horšia ako hore. Nohy dobité, zadky odraté od pádov. V tábore to bolo dosť zaľudnené a smäd po náročnom dni bolo treba zahasiť, čím? PIVOM 🙂 Rýchlo sa zapísať na piatkovú exkurziu a išlo sa spať.
Vo štvrtok bol drsný budíček o 7:00 ale piatok? Ešte drsnejší a nie o 7:00 ale o 6:00 … po rýchlej regenerácii sme čakali na odchod exkurzií. Bol som ešte ospalý, videl som na jedno oko a počul som na jedno ucho, keď som sa dozvedel že sme pod čiarou a nikam sa nejde. Nuž smola toto sme nečakali….. Slniečko vychádzalo a už som na obe uši a oči počul a videl– súkromná akcia sa môže začať. Kam? To neviem ani sám 🙂 Naša cesta viedla do Lipt. Mikuláša. Keď nie jaskyňa tak aspoň jaskyniarske múzeum a prechádzka po meste. Večer to v tábore začalo znova ožívať a prednášky ktorých sme sa zúčastnili boli veľmi zaujímavé. Bol to náš posledný večer na JT lebo nás v sobotu čakala cesta domov. Noc s piatka na sobotu bola asi najlepšia…. Myš v stane a krtko pod stanom…a to nie je všetko, hotová ZOO. Pavúky, mravce, slimáky a iná háveď s nami spokojne v symbióze života spolunažívala. Pred tým ako som začal písať týchto pár slov som ten stan doma rozbalil a tú ZOO mám doma v mojej izbe. Na monitor už ani nevidím, mám ho zleptaný od slimákov a všade samá pavučina. Myš som zatiaľ nechytil. Zaliezla do diery ktorú krtko v mojej izbe do plávajúcej podlahy navŕtal. Ale už bolo dosť mojich slov. Slová ktoré som napísal sa realite podobajú a sú skutočné aj keď vyzerajú skreslené. Nič nemôže byť dokonalé a preto aj tento článok stratil niečo na svojej dokonalosti a stal sa skutočným humorom ktorý v jaskyniaroch je. Ďakujeme a o rok sa znova stretávame.
Lukáš -OS Čachice.
Ešte pripájam link na zopár foto- picasaweb.google.com/kubik333/JT2009#
autor: admin2
